|
|
PMP |
Ilɨzaq warkɨzaq era pajasɨq.
|
|
|
|
Tapstannan jezan nagur iːdi: okkɨr Pödor, aw Iːban, a naːgurɨmǯetti iːt Püːmaka.
|
|
|
|
Kušaŋ warkɨzattə, warkɨzattə.
|
|
|
|
Iːlat warɣɨŋ oːrumnattə.
|
|
|
|
Okkɨr iːt tʼärɨŋ: “Aːdʼaː, man köčʼkulaŋ qwačond, qulam mannɨmbɨgu, oneŋ pireom aːdɨlǯiku.”
|
|
|
|
Ezɨt tʼärɨŋ: “Nu qwanqɨ.”
|
|
|
|
Ezɨt mewɨt qomdäm iːntane i meɣɨt seːɣɨčʼkə kündäm.
|
|
|
|
Iːt qwannɨŋ qwačont.
|
|
|
|
Palʼdʼis, palʼdʼis.
|
|
|
|
Tʼeːlɨt üːdəmnɨŋ, qudnäj tabɨm az lejdəqut.
|
|
|
|
Tap qulam as tunout.
|
|
|
|
I qula tabɨm ass tunuattə.
|
|
|
|
Čaːǯis, čaːǯis, qogɨdʼiŋ čoːʒepse.
|
|
|
|
Čoːʒip tabne tʼärɨŋ: “Tʼölom!”
|
|
|
|
“Tʼölom, tʼölom!”
|
|
|
|
“A tan kutʼet palʼdʼizant?”
|
|
|
|
A man natʼej, natʼej quwaŋ, natʼej jedoɣondo tüːzaŋ taftʼedʼelʼe qwaːčont qulam mannɨmpɨgu i piːrʼaom aːdälǯiku, qalʼlʼim qalʼlʼem meːssodi mɨm peːgalgu.
|
|
|
|
Tʼelʼdʼöm palʼdʼäŋ, meːssodi mɨm as qowow.”
|
|
|
|
“No a ɣaj lejdɨk meŋga.”
|
|
|
|
“No lejdɨk!”
|
|
|
|
“Mannand seŋenanǯ, qarimɨɣɨn kündɨlam nʼört taŋenǯal.
|
|
|
|
Natʼen kündelaze jenanǯ celɨj tʼeːlʼ ǯomp.”
|
|
|
|
No i nilʼdʼiŋ meːwɨdi taːbɨstʼäq.
|
|
|
|
Seŋgɨŋ na tümpeti awɨrk (kɨba, aurga).
|
|
|
|
Qarimɨɣɨn čoǯɨp kündelam üːdənnɨt nʼört.
|
|
|
|
A tabne meːut iːbkaj nʼäim i tʼärɨŋ: “Tau teŋga nʼäj, tau nʼäim štobɨ amdɨ i kündəlam mannani soːckaŋ waːret.
|
|
|
|
Tau nʼäim jeslʼi amnal i mannani kündəlam socʼkaŋ waːral, man tʼeŋga milʼews ton lagam i kündɨm tʼeŋga milʼews.
|
|
|
|
Az amnɨl tau nʼäim, tannani künʼnʼemd iːnǯaw.”
|
|
|
|
Nilʼdʼiŋ soːdʼikaŋ kolumbaq.
|
|
|
|
I lejdämbɨdi qum qwannɨŋ.
|
|
|
|
Kündəlaze čaːǯis, čaːǯis.
|
|
|
|
Nilʼdʼi čorant medɨŋ, kundarnäj az menenanǯ.
|
|
|
|
Tʼäkqize mʼändɨŋ.
|
|
|
|
I kündɨla qwannattə.
|
|
|
|
I tap čaǯiŋ.
|
|
|
|
Čaːǯis, čaːǯis, medɨŋ qwaintoptə.
|
|
|
|
Qwain tʼeres kündɨla qwannattə.
|
|
|
|
(Kündila pitʼöwlʼe üːberat qwain tʼeːres).
|
|
|
|
A lejdembɨdi qum qwain topqɨn kalɨn.
|
|
|
|
Tabne tʼeːlɨt tʼümbɨŋ jezɨŋ.
|
|
|
|
Aːdɨlǯis, aːdɨlǯis.
|
|
|
|
Tʼeːlɨt kojkak üːdɨmnaŋ.
|
|
|
|
Tap aːmdan qwain qɨnbaːrqɨn.
|
|
|
|
Ündədit kündəla čaːǯatt.
|
|
|
|
Tab andanɨŋ, a nʼäim az awkut.
|
|
|
|
Kündəla pitʼöatt qwain tʼeres.
|
|
|
|
Aj čaːǯatte, čaːǯattə, medattə warɣɨčʼka čorant.
|
|
|
|
Čoran tʼeres üːbattə kündɨla.
|
|
|
|
Nu i tibequm čaːǯiŋ.
|
|
|
|
Tʼekkɨze čoran mendattə.
|
|
|
|
Aj čaǯattə.
|
|
|
|
Čaːǯizat, čaǯizat, ondɨt jedoɣɨnt medattə.
|
|
|
|
Čoːǯəp qwedɨlǯimbat kündɨlam i tibequmɨm.
|
|
|
|
Kündɨlam čaːɣäǯidiː aralǯ.
|
|
|
|
Qwannaq mattə.
|
|
|
|
Mattɨ seːrnaq.
|
|
|
|
Čoʒip tabɨnnan soːɣundiŋ tibequnnan.
|
|
|
|
“Kundar kündilam mannani wäːrzal?
|
|
|
|
I kutʼen palʼdʼizant?
|
|
|
|
Kettɨ meŋga!”
|
|
|
|
“A man kutʼennij oːsent as palʼdʼizaŋ.
|
|
|
|
Man čaːǯisaŋ, čaːǯisaŋ, nilʼdʼi čoːrant medaŋ.
|
|
|
|
Kündɨla čoːran tʼeres qwannattə (üːbattə).
|
|
|
|
A man tʼäkkɨze, tʼäkkɨze meːndaŋ.
|
|
|
|
Aj čaǯisaŋ, čaǯisaŋ.
|
|
|
|
Iːbkaj qwaldʼ kündɨla medattə.
|
|
|
|
Qwannat qwain tʼeres.
|
|
|
|
A man qwain qɨn baːroɣɨn.
|
|
|
|
Kalan i nɨnt aːdolǯisaŋ.
|
|
|
|
Kündɨla kwesse tüattə.
|
|
|
|
I man kündɨlaze kwesse üːbaŋ.
|
|
|
|
“A nʼäim amnal, ass?”
|
|
|
|
“Nʼäim ass amnau.”
|
|
|
|
Tan nʼäim ass amnal?
|
|
|
|
A tan ündətsal kundar man tʼeŋga tʼärɨzaŋ?
|
|
|
|
Man tʼeŋga tʼärzaŋ: nʼäim jezlʼi az amnal, man iːnǯau tannani qomdemt i iːnǯau tannani küːnʼemd i teŋga az merǯenǯau nano što tan manani kündɨlam soŋ az waːrzal.”
|
|
|
|
Nu i na tibequm paːrannɨŋ kwesse as soːtʼka täːiːn.
|
|
|
|
Täːrban: “Ezeu meŋga qaim kellɨs.”
|
|
|
|
Nu i niŋa qwannɨn.
|
|
|
|
Matqɨnt tʼüːan.
|
|
|
|
Ezɨntne kennɨt, kundar palʼdʼisan.
|
|
|
|
Ezɨt qwädɨŋ.
|
|
|
|
“Man bɨ tununeu, tast as üːduneŋ ba.”
|
|
|
|
Kušaŋ qwädɨmbas, qwädɨmbas iːndane, kaimn as menǯal.
|
|
|
|
Kušaŋ qwäːdɨmbaq, ik qwädɨmbaq üːrčembɨdi mɨm kwesse as paːrɨlǯenǯal.
|
|
|
|
Seŋgat.
|
|
|
|
Qarimɨn wazattə.
|
|
|
|
Üːbɨtʼiŋ sədəmǯelʼi iːt qwačond.
|
|
|
|
Ezɨndənan aj maːdɨrnan: “Adʼä talʼel meŋga qomdem.
|
|
|
|
Man köcʼkolaŋ qwačondə qulam mannɨmbɨgu, pirʼäom aːdelǯiqu, kalʼemgɨn uːtʼkou.”
|
|
|
|
Nu i äzɨt kušaŋ tʼümbɨs, iːmdə üːdɨt.
|
|
|
|
Iːt qwannɨŋ.
|
|
|
|
I tʼärɨŋ: “Man agaon qomdäm qotä paːralǯiku kɨgaŋ i tabɨnane kündɨm.”
|
|
|
|
Nu nilʼdʼiŋ qwannɨŋ.
|
|
|
|
Čaːǯis, čaːǯis, qwačondə mɨdɨŋ.
|
|
|
|
Qwačoɣɨnt selɨj tʼeːlǯomp palʼdʼiŋ.
|
|
|
|
Tap kudɨmnäj as tunout.
|
|
|
|
I tabɨm qula as tunuattə.
|
|
|
|
I kudnäj ass lejdɨkut.
|
|
|
|
A tʼelɨt ajqola üːdowlʼe čaːǯiŋ.
|
|
|
|
Tabne kwese paralgu keregeŋ.
|
|
|
|
Aj kogɨdʼiŋ tapse čoǯip.
|
|
|
|
“Tʼolom!”
|
|
|
|
“Tʼolom!”
|
|
|
|
“Tan qaj quwant?
|
|
|
|
Kutʼendo?”
|
|
|
|
“A man quwaŋ nilʼdʼi nilʼdʼi jedoɣondo.”
|
|
|
|
“A tan qajno tʼükuzant taftʼet?”
|
|
|
|
“A man tʼükuzaŋ messodimɨm pelʼe i ass qoow.”
|
|
|
|
Čoǯip tʼärɨŋ: “A tan lejdiq meŋga.”
|
|
|
|
Tibeɣum tʼärɨŋ: “Nu lʼejdɨq.”
|
|
|
|
Čoǯip tʼarɨŋ: “Soːcʼkaŋ warenǯal manani kündilam, man teŋga merčilʼews ton lagam, agandnani kündɨm milʼews i tabɨnani qomdem.”
|
|
|
|
Nu i nilʼdʼzʼaredɨn meːwɨdi.
|
|
|
|
Čoǯip mewɨt tabne iːbkaj nʼäim.
|
|
|
|
“Tau nʼäim amdɨ.
|
|
|
|
A jeʒli az amnal, man tʼeŋga as merǯenǯaw.”
|
|
|
|
Nu i kündɨlaze qwannɨŋ.
|
|
|
|
Čaːǯis, čaːǯis, medɨŋ čoːrant.
|
|
|
|
Čora iːbkajcʼka.
|
|
|
|
Čoːran tʼeres kündɨla üːbattə.
|
|
|
|
Tabɨne čaːǯan tʼäkkɨze.
|
|
|
|
Čoːran mendɨt.
|
|
|
|
Nu i kündɨla aj čaːǯattə, medattə iːbkaj qwäldʼ.
|
|
|
|
Kündɨla üːbattə qwain tʼeres.
|
|
|
|
A tibequm qalɨn qwain qänbarɣɨn.
|
|
|
|
Nʼäjim az wärkaŋ auqut.
|
|
|
|
I teːrban: “Kündɨla kwesse as tʼüattə, man qaim meːlaks.
|
|
|
|
Čoǯik meŋga qaj kečandɨt.”
|
|
|
|
Kündɨla aursattə, aursattə.
|
|
|
|
Tʼeːlɨt üːdamnɨŋ.
|
|
|
|
Tibequm ündedit, kündela čaǯat kwese.
|
|
|
|
Kündəla qwain tʼeres üːbattə.
|
|
|
|
Tibequm qolʼdʼit kündəlam, aːndannɨŋ.
|
|
|
|
Tibequm aːndannɨŋ.
|
|
|
|
Kündɨla qwain tʼeres übatt, pitʼöːwatt.
|
|
|
|
Ajqola üːbattə.
|
|
|
|
I tibəqum čaːǯiŋ.
|
|
|
|
Čaːǯisattə, čaːǯisattə, mizattə ondɨt jedoɣondɨt.
|
|
|
|
Čoǯop aːdalǯdiŋ.
|
|
|
|
Čaːɣəǯidi kündəlam.
|
|
|
|
Mattə seːrnaq čoǯip tibequmse.
|
|
|
|
Čoǯip tabɨm apstɨt, soɣunčulʼe üːbəraŋ tibequnnan.
|
|
|
|
“Kundar warzal mannani kündɨlam?”
|
|
|
|
A tibequm tʼärɨŋ: “Kündɨla čaǯisattə soːtʼkaŋ.
|
|
|
|
Okkɨr tʼönǯoɣɨnt mendugu awaj jezan.”
|
|
|
|
Čoǯip tʼärɨŋ: “A qaino awaj jezan?”
|
|
|
|
“A natʼen warɣɨčʼka čora.
|
|
|
|
I na čoran tʼeres kündəla üːbatt.
|
|
|
|
Mannej tʼäkse mendaŋ.”
|
|
|
|
Nu i čoǯip tʼärɨŋ: “Nʼäim apsal?
|
|
|
|
“Ass nʼäim az ambou.”
|
|
|
|
Čoǯip tʼärɨŋ: “A tan ündetsal kundar me taze tʼälɨmbɨzaj?
|
|
|
|
Man tʼeŋga tʼärɨzaŋ: nʼäim jezlʼi az amnal, i man teŋga az mirǯenǯau.”
|
|
|
|
Čoǯip tabne az meut tabne qomdem tabɨnnani i iːot tabɨm kündɨm i tabɨn qomdelam.
|
|
|
|
I tibeɣum qwesse parɨnnɨŋ jedoɣɨnt.
|
|
|
|
Tüan jedoɣɨnt.
|
|
|
|
Ezɨt qwädɨmpan.
|
|
|
|
“Tʼelʼdʼel okkɨr los kečkus, omdɨsan man nugoɣeŋ.
|
|
|
|
Kušaj qomdäm mizaw.
|
|
|
|
I tap qaimne as tassɨt.
|
|
|
|
A tamdʼel tan nilʼdʼiŋʒe palʼdʼcʼilʼe tüant.
|
|
|
|
Qomdäm raxseptal i kündɨm qwädʼäl.”
|
|
|
|
Nu, ezɨt kušaŋ qwädɨmbas, qwädɨmbas.
|
|
|
|
Qaimnej as menʼǯal.
|
|
|
|
Aj seŋgatt.
|
|
|
|
Qarimɨɣɨn wazattə, aurnattə.
|
|
|
|
Nagurumǯetti iːt üːbɨtslʼe üːbɨrant.
|
|
|
|
Qaj iːt koksnaj pʼöcʼparɣɨn qondɨrsan, Iːban qaunaj.
|
|
|
|
Tabɨnan ragoʒaja qaborɣɨt.
|
|
|
|
“Adʼä, üːdɨlʼent mazɨm qwačont.”
|
|
|
|
Kundar ezɨt tʼöːdʼint: “Ax tan qomdeɣan, aj tan üːbcʼlʼe üːbɨrɨnant.
|
|
|
|
As qwannanǯ!”
|
|
|
|
“No adʼä, üːdɨlʼent mazɨm.
|
|
|
|
Qomdäm talʼent meŋga az warkaŋ, kalʼlʼem kündɨm talʼlʼend.”
|
|
|
|
Ezɨt tʼärɨŋ: “Səd agal palʼdʼes, qaimnes as tasɨdi.
|
|
|
|
I tan nilʼdʼi ʒə lozwant qwannanǯ, qaimne as tatčal.
|
|
|
|
Nu qwanqɨ.”
|
|
|
|
Mewɨt tabne qomdem, laqčaqaj süpajam.
|
|
|
|
Nu i nilʼdʼi laqčaqaj süpajaze qwannɨŋ koksna iːt (koksnaj Iːban), pʼötʼi paːrɣɨn iːppəndi (lʼöʒaj) iːt.
|
|
|
|
Čaːǯas, čaːǯas, medɨŋ qwačond.
|
|
|
|
Tap kudamnej as tunut.
|
|
|
|
I qula täbɨm ass tunuattə.
|
|
|
|
Qwačoɣɨn palʼdʼis, palʼdʼis.
|
|
|
|
Tʼeːlɨt üdɨmnɨŋ.
|
|
|
|
Tabne kogɨdiŋ čoǯip.
|
|
|
|
“Tan kutʼej kuwant?”
|
|
|
|
“A man kuwaŋ nilʼdʼi, nilʼdʼi jedoɣɨndo tʼüaŋ.
|
|
|
|
Tʼeɣɨndɨlt tüaŋ qwačont peɣɨlgu kalʼlʼem meːsodimɨm.”
|
|
|
|
Čorɨp tʼärɨŋ: “Lʼejdɨk meŋga manan kündɨlam wargu, no tolʼko nilʼdʼäredaŋ kundar man tʼärenǯaŋ.
|
|
|
|
Tawettə tʼeŋga nʼäj.
|
|
|
|
Kündɨlam waret, a onent nʼäja awork.
|
|
|
|
A jeʒlʼi tan nʼäim az amǯal man teŋga as merǯenǯau qaimnej.
|
|
|
|
Kündilam socʼkaŋ warenǯal, man teŋga menǯau ton lagam i kündɨm.
|
|
|
|
Warɣə agantənanne qomde menɨnǯaŋ teŋga qwesse qomdem menɨnǯaŋ i agantnanni künt iːnänǯal.
|
|
|
|
Sədəmǯetti agantnanni qomdä menɨnǯaŋ teŋga i künt tabɨnnanni.”
|
|
|
|
Nilʼdʼiŋ tabɨstaɣə meːwadi.
|
|
|
|
Koksnaj Iːban kündelaze qwannɨŋ.
|
|
|
|
Kündela čaːǯattə.
|
|
|
|
A koksnaj Iːban čaǯiŋ, a ont nʼäj aurnɨŋ.
|
|
|
|
Čaːǯas, čaǯas, medɨŋ iːbkaj čorant.
|
|
|
|
Na čoran tʼeres kündəla üːbattə.
|
|
|
|
A nilʼdʼi iːbkaj čora.
|
|
|
|
Koksnaj Iːban teːrban: kundar meŋga tau čoram mendɨgu (man tau čoram mandɨlʼew)?
|
|
|
|
Kundɨn as tʼeːrbɨsan, orannat laqčaj süjpajan talʼdʼim.
|
|
|
|
Süjpaja koksnaj Iːbanɨm taːdərɨt čoran tʼeres.
|
|
|
|
Qotä qaftä katelʼlʼe taːdərɨt.
|
|
|
|
A koksnaj Iːban qaborg qweːǯumban.
|
|
|
|
Tabɨn ragoʒaj qaborɣɨt nɨʒarɨŋ (nɨʒarespan).
|
|
|
|
Tau pon muːlaɣɨn qalquŋ i au pon muːlaɣɨn kalkuŋ.
|
|
|
|
Nu i nilʼdʼäreːdɨŋ mendɨkuŋ koksnaj Iːban.
|
|
|
|
Aj čaːǯiŋ, čaːǯiŋ.
|
|
|
|
Ondə nʼäim maškut aurnɨŋ i aurnɨŋ.
|
|
|
|
Kündɨla čaǯisattə, čaːǯisattə, midattə iːbkaj qwaldʼi.
|
|
|
|
Qwaim pitʼöwlʼe üːbərattə.
|
|
|
|
A koksnaj Iːban tʼeːrban: qaim meːgu?
|
|
|
|
Teːrbas, teːrbas, nu i täːeptɨŋ.
|
|
|
|
Iːlʼenǯaŋ alʼi qunǯaŋ, meŋga okkɨrnadi ilsan.
|
|
|
|
Aj omnenǯaŋ laqčaj süjpajan bart.
|
|
|
|
Nu i omdediŋ (omdɨŋ) süːjpajan partə.
|
|
|
|
Warɣə tʼäkse qwain tʼeres petʼöwɨn süpajan parɣɨn.
|
|
|
|
Kündɨla üːbatt.
|
|
|
|
I tabɨn süpajat čaːǯiŋ.
|
|
|
|
Ondə nʼäj aurnɨŋ, aurnɨŋ.
|
|
|
|
Nʼäj sapqaŋ ezlʼe čaːǯaŋ.
|
|
|
|
Kündɨla čaːǯisattə, čaːǯisattə, nildʼi čoːčond medattə.
|
|
|
|
Čoč soːtʼka, soːtʼka.
|
|
|
|
A na čoːčoɣɨn nilʼdʼi nʼüǯ orummɨnt soːcʼka, soːcʼka.
|
|
|
|
Lʼäɣɨmpan i kuːɣumpan.
|
|
|
|
Nu i kündɨla na nʼüʒoɣɨn udrattə, aurlʼe üːbərattə.
|
|
|
|
Kutʼedne as tannat na čočoɣondo.
|
|
|
|
Warkattə soːdʼikaŋ.
|
|
|
|
A koksnaj Iːban nʼäim maškut, aurnɨŋ i aurnɨŋ.
|
|
|
|
Kušaŋ aːmdɨs, aːmdɨs.
|
|
|
|
Qajɣɨntoda ezɨŋ iːbkaj nun maːt.
|
|
|
|
Koksnaj Iːban teːrban: “Qaj maːt (nunmaːt) eppan.
|
|
|
|
Man serkulaŋ na maːttə.”
|
|
|
|
Sernaŋ.
|
|
|
|
A na maːtqɨn tatplʼekaj udoɣɨn aurej stol, a na stoloɣɨn apsot kej mɨːlɨn, kundareːdi as kundareːdi apsot.
|
|
|
|
Nilʼdʼi apsot kutʼennej tʼäŋwan.
|
|
|
|
Ɨnne manǯediŋ, ɨnnen qula tiːmbattə warɣɨčʼka i kɨba.
|
|
|
|
I wes tulaze jewatt.
|
|
|
|
A kwecʼi plʼekaj udoɣɨn čečan iːbɨgajcʼika ras iːbkaj iːbkaj tɨss.
|
|
|
|
A na tɨssoɣɨn perčiŋ saː seɣɨčʼka.
|
|
|
|
A na saːɣɨn perčattə qula, inne konselʼdʼzʼiqwatt.
|
|
|
|
Awattə qum olɨndəsaŋ konselʼdʼzʼikuŋ.
|
|
|
|
Awattə qum (qula) plʼekandsaŋ konselʼdʼzʼikuŋ.
|
|
|
|
Awattə qulanan tobladɨt aːdɨndattə, uːdəladɨt tiːkalɨmɨndattə (tiːkalɨmbattə).
|
|
|
|
Kušaŋ mannɨmbɨs, mannɨmbɨs, nɨndo aj qonǯernɨt, awattə warɣɨcʼka qula tiːmbatt, na ibkaj tɨssɨm tobundɨse kaːrdʼzʼikut.
|
|
|
|
Awattə qum pärgälaq mendɨčʼkuŋ.
|
|
|
|
Awattə qum na tɨssoɣɨn tobladɨt udladɨt kondelʼdʼimɨndan.
|
|
|
|
Kušaŋ mannɨmbɨst, mannɨmbɨst.
|
|
|
|
Nomd omtɨŋ na matqɨn, čanǯiŋ poːne.
|
|
|
|
A kündɨlat aurnattə okkɨr čočoɣɨn.
|
|
|
|
A ond nʼäj aurnɨŋ i aurnɨŋ.
|
|
|
|
Tʼeːlɨt üːdəmnɨŋ.
|
|
|
|
Kündɨla aurlʼe malčattə, üːbatt kwesse.
|
|
|
|
Kündəlaze koksnaj Iːban čaːǯan.
|
|
|
|
Okkɨr čočoɣɨn mačkan salɨč.
|
|
|
|
Na salčoɣɨn sədəgəwajet kər.
|
|
|
|
A na kərlaon tiːmban solodej qoːbi sündʼeka.
|
|
|
|
A na sündʼekam oralgu kɨgɨdi as warəq sət tibequmga.
|
|
|
|
Qaɣədi, qaːɣədi, oralgu tadʼälbadi.
|
|
|
|
Koksnaj Iːban tʼärɨŋ: “Te qaj meːkundalʼi?
|
|
|
|
Wes kərlam čaːɣəčlʼelʼi.
|
|
|
|
Okkɨr kərɨm qwečlɨlʼi.
|
|
|
|
Nɨndo sündʼekam oralǯinǯelʼi.”
|
|
|
|
Tabɨstʼäq tabne tʼäraq: “As tan mesodimɨl.
|
|
|
|
Kutʼe čaːǯant, natʼedeːlʼi i qwänkɨ.”
|
|
|
|
Kündəla čaːǯattə i tap čaːǯiŋ.
|
|
|
|
Okkɨr čočoɣon jeɣan soj.
|
|
|
|
Na sojoɣɨn amdan tibequm.
|
|
|
|
A na sojen sündʼeɣɨn okkɨr plʼekaɣɨnt kam, aw plʼekaɣɨnt öt.
|
|
|
|
A na sojen topqänd aːmdan tibequm.
|
|
|
|
Kamɨm ütkut, tʼärkuŋ “nʼüːiŋ”.
|
|
|
|
Üdɨm ütkut, tʼärkuŋ “paːriŋ”.
|
|
|
|
Koksnaj Iːban tʼärɨŋ tibequnne: “A tan kajno nilʼdʼzʼiŋ üdəm ütkwal, tʼärkwand“ pariːŋ”, a kamɨm üːtkut tibequm, tʼärkuŋ“ nʼüːjeŋ”?”
|
|
|
|
Koksnaj Iːban tʼärɨŋ tibequne: “A tan qajno nilʼdʼzʼiŋ üːtkwal?
|
|
|
|
Üːdɨm ütkwal i tʼärkwant “paːriŋ”, a kamɨm üːtkwal, tʼärkwant “nʼüːjeŋ”.
|
|
|
|
Tan üːdəm ütkulʼel, tʼärkulʼent“ “nʼüːjeŋ”, a kamɨm ütkulʼel, tʼärkulʼent“ “pariŋ”.”
|
|
|
|
Tap tabne tʼärɨŋ: “As tan meːsodimɨl.
|
|
|
|
Kutʼe čaːǯand, natʼe qwank.”
|
|
|
|
Nu i üːbaŋ.
|
|
|
|
A kündəla tʼöːŋǯiŋ čaːǯatt i čaːǯatt.
|
|
|
|
Koksnaj Iːban kolʼdʼit okkɨr čočoɣɨn aːmdan maːt.
|
|
|
|
Tap tʼeːrban: “Qaj maːt eppan.
|
|
|
|
Uʒo man serkulaŋ tau maːttə.
|
|
|
|
Mannɨmblʼew qaj eppan tau maːt sündʼeɣɨn.”
|
|
|
|
Nu i seːrnɨŋ.
|
|
|
|
A na maːtqɨnt tibequm.
|
|
|
|
A maːt iːbkajtʼika.
|
|
|
|
A na maːtqɨn tibequm qotä, qaftä qurnɨŋ.
|
|
|
|
Aw maːdɨn sünendə serkuŋ, omdedʼikuŋ, wassedʼiŋ: “Maŋgedimbaŋ.”
|
|
|
|
Au sünendə serkuŋ: “Maŋgedimbaŋ.”
|
|
|
|
Koksnaj Iːban tʼärɨŋ: “Čiʒe, a tan qajno qotä qafte qurnant?
|
|
|
|
Maːt iːbkajtʼika, sündʼila kocʼin jewat.
|
|
|
|
Tan au süntʼeɣɨnt aːmdʼecʼkulʼent, aj aːw süntʼeɣɨn amdʼecʼkulʼent.”
|
|
|
|
Tibequm tabne tʼärɨŋ: “As tan meːsodimɨl.
|
|
|
|
Kutʼe čaǯant, natʼedʼelʼe čaːǯik.”
|
|
|
|
Nu i qwannɨŋ.
|
|
|
|
Kündəla čaːǯattə.
|
|
|
|
Koksnaj Iːban čaːǯiŋ, nʼäj aurnɨŋ.
|
|
|
|
Nʼäit as kocʼiŋ kalɨmban.
|
|
|
|
Čaːǯas, čaːǯas, medɨŋ qwaldʼ.
|
|
|
|
Kündəla pitʼöwlʼe üːbərattə qwain tʼeres.
|
|
|
|
Koksnaj Iːban omdɨdʼiŋ laqčakaj süipajan paːrt.
|
|
|
|
Süipaja tabɨm puːdɨt qwain tʼeres.
|
|
|
|
Čaːǯiŋ, čaːǯiŋ, medɨŋ iːbkaj čoːrant.
|
|
|
|
Tʼäbɨt (orannɨt) laqčakaj süipajam talʼdʼöwɨnt.
|
|
|
|
Süipaja čaːǯiŋ čorawɨn, koksnaj Iːban au pont kätkut, aj au plʼekaj pont kätəqut.
|
|
|
|
Tabɨn ragoʒij qaborɣɨt čoralaɣɨn nilʼdʼiŋ i kalɨŋ.
|
|
|
|
Nu i čoran tʼeres mendɨŋ.
|
|
|
|
Tabɨn ragoʒaj qaborɣat nilʼdʼiŋ čoraɣɨn kaːlɨŋ.
|
|
|
|
Čaːǯis, čaːǯis, qaborɣəkalɨk, medɨŋ čoǯobɨn jedont.
|
|
|
|
Čoǯop nɨŋan, tabɨn ködolǯimbat kündəlaze.
|
|
|
|
Nu i tüan.
|
|
|
|
Kündəlam čaːɣɨǯilʼe üːbəradi čoːǯipse.
|
|
|
|
Čaɣəǯidi, maːttə seːrnaɣə.
|
|
|
|
Čoǯip tabɨm aurgu omdolǯiti soɣundʼiŋ tabɨnan: “Qaj nʼäim amnal?”
|
|
|
|
“Amnau!”
|
|
|
|
Nu wot i soː guwant, nʼäim amnal.
|
|
|
|
Tidam meŋga kettɨ, kutʼen palʼdizant, qaim konǯirsant.
|
|
|
|
A man palʼdʼisaŋ, čaːǯisaŋ, čaǯisaŋ kündəlaze.
|
|
|
|
Okkɨr čočoɣɨnt medaŋ.
|
|
|
|
Nilʼdʼi čora, mendɨku awaj jeŋ.
|
|
|
|
Man tʼerpisaŋ, tʼerpisaŋ, kundar mendɨgu čoraɣɨn.
|
|
|
|
As kundɨn tʼeːrbɨzaŋ, kušaŋ man teːrbenǯaŋ.
|
|
|
|
Orannau laqčaqaj süipajan talʼdäim.
|
|
|
|
Saʒaŋ oralbou süipajan talʼdʼim.
|
|
|
|
A süipaja mazɨm taːdərɨŋ čorawɨn.
|
|
|
|
Mannanʼe qaborg laqčilʼlʼe čaːǯiŋ.
|
|
|
|
Nilʼdʼiŋ čoran čeres mentaŋ.
|
|
|
|
Aj čaːǯisaŋ, čaːǯisaŋ, medaŋ kündəlaze qwain iːbkaj qwaldʼ.
|
|
|
|
Kündəla uːlʼedʼättə qwain tʼeres.
|
|
|
|
Man aj tʼeːrbaŋ, kundar qwain tʼeres pʼetʼölgu.
|
|
|
|
Kundɨn as tʼerbɨzaŋ, omdaŋ laqčaqɨj süipajan part.
|
|
|
|
Süipaja mazɨm puːdɨŋ qwain tʼeres.
|
|
|
|
Čaǯisaŋ, čaǯisaŋ kündəlaze.
|
|
|
|
Kündɨla mazɨm tannattə nilʼdʼi čočont soːdʼika.
|
|
|
|
A na čočoɣɨn nʼüːǯ soːcʼka lʼäɣɨmpan i kuːɣɨmpan.
|
|
|
|
Kündɨla mannani udrattə na čočoɣɨn.
|
|
|
|
A na čočoɣɨn nilʼdʼi nʼüʒ lʼäɣɨmpan i kuːɣɨmpan.
|
|
|
|
Kündɨla aurlʼe übərattə.
|
|
|
|
Man näj aurnaŋ.
|
|
|
|
Aurlʼewlʼe kundartə manǯedʼäŋ, qajɣɨntota ezɨdʼiŋ iːbkaj maːt.
|
|
|
|
Man tʼeːrbaŋ: qaj jetan tau maːt süntʼeɣɨn.
|
|
|
|
Qwannaŋ, seːrnaŋ na maːt sünent.
|
|
|
|
A na maːtqɨn tat plʼekaj udoɣɨn čečan iːbkaj aurej stol.
|
|
|
|
A na stol baːroɣɨn apsot kʼej mɨlɨn kundarʼeːdi, kundarʼeːdi az apsot.
|
|
|
|
Qula aːmdatt, aurnatt soːcʼka, soːcʼka apsodi.
|
|
|
|
A ɨnnen tiːmbattə qula tuːlaze.
|
|
|
|
Tablanan jeɣan tuːla.
|
|
|
|
Warqa quːla i kɨba quːla.
|
|
|
|
A qwädi plʼekaj udoɣɨn čäčan iːbkaj tɨss saːze, perčiŋ.
|
|
|
|
A na saj tɨssoɣɨn perčattə qula.
|
|
|
|
Awattə qunnan konsilʼdʼzʼikuŋ tolʼko ollagat.
|
|
|
|
Awatte qula küntimontɨsaŋ konselʼdʼzʼiqwattə.
|
|
|
|
Awattə qulanan tobɨladat, udɨladat kondilʼdʼimändattə.
|
|
|
|
Awattə qula na tɨssɨn kurɨm toblandɨtse kardiqwattɨ.
|
|
|
|
Nilʼdʼiŋ konǯersaw.
|
|
|
|
Mannɨpsaw, mannɨpsaw, nomdə omtedʼäŋ i poːne čanǯaŋ.
|
|
|
|
Kündəla aursattə, aursattə, kabɨǯattə, kwesse üːbatt.
|
|
|
|
Čaːǯisattə, čaːǯisattə.
|
|
|
|
Manǯedʼäŋ, okkɨr čočoɣɨn mačkaŋ salǯ.
|
|
|
|
Na salǯoɣɨn sədəqwajjeːt kər.
|
|
|
|
A na kərqɨnt (kərlaɣɨn) palʼdʼiŋ sollodʼi qobi sünʼtʼeka.
|
|
|
|
A na süntʼekam oralgu kɨgɨdi az warq sət tibequmga.
|
|
|
|
Kaːɣɨtʼi, kaːɣɨtʼi sündʼekam.
|
|
|
|
A sündʼeka au kərmɨn serkuŋ, au kərmɨn sappɨcʼkuŋ.
|
|
|
|
Oralgu tabɨstʼäq taːdʼälbadi.
|
|
|
|
A man tʼäraŋ tabɨstʼänʼne: “Tä wes kərlam saɣɨlɨlʼlʼe, a okɨr kərɨm qwezɨlɨlʼi.”
|
|
|
|
Tabɨstʼäq meŋga tʼäraq: “As tan meːsodimɨl.
|
|
|
|
Kutʼe čaːǯant, nate i qwankɨ.”
|
|
|
|
Nu i man üːbaŋ.
|
|
|
|
Čaːǯisaŋ, čaːǯisaŋ, meːdaŋ sojont.
|
|
|
|
Soːjoɣɨn tibeɣum aːmdan.
|
|
|
|
A soj nilʼdʼi: okkɨr plʼekaɣɨnt kam, au plʼekaɣɨnt üt.
|
|
|
|
Tibequm aːmdan, üːdəm ütkut, tʼärkuŋ “paːriŋ”; kawum ütkut, tʼärkuŋ: “nʼüiŋ”.
|
|
|
|
Man tabne tʼäraŋ: “Čiʒe, a tan qajno nilʼdʼiŋ ütkwal?
|
|
|
|
Üdəm ütkwal, tʼärkwant “pariŋ”; a qaom ütqwal, tʼärkwant “nʼüːjeŋ”.
|
|
|
|
A tan üdəm ütkulʼel (ütkulʼew), tʼärkulʼent: “nʼüjiŋ”; a kamɨm ütkulʼel, tʼärkulʼent: “pariːŋ”.
|
|
|
|
A tap meŋga tʼärɨŋ: “Ass tan meːsodimɨl.
|
|
|
|
Kutʼe čaːǯant, natʼedelʼe čaːǯik.”
|
|
|
|
Man üːbaŋ.
|
|
|
|
Kündəla čaːǯattə.
|
|
|
|
Čaːǯisaŋ, čaːǯisaŋ.
|
|
|
|
Okkɨr čočoɣɨn aːmdan maːt iːbkajtʼika.
|
|
|
|
Sernaŋ na maːt.
|
|
|
|
A na maːtqɨn tibequm palʼdʼeŋ qotä qafte.
|
|
|
|
A man tabne tʼäraŋ: “Čiǯe, tan qajno nilʼdʼiŋ kalʼdʼänt?
|
|
|
|
Tan okkɨr mattə seːrkulʼent, aːmtʼecʼkulʼeːndə, aːwə süntʼeɣɨn aːmtʼecʼkulʼent.
|
|
|
|
I teŋga sojanǯiŋ.”
|
|
|
|
A tan meŋga tʼärɨŋ: “As tan meːsoːdimɨl.
|
|
|
|
Kutʼe čaːǯant, natʼedʼe qwanqə!”
|
|
|
|
Nu man aj üːbaŋ kündəlaze.
|
|
|
|
Medaŋ warɣɨčʼkə qwaldʼ.
|
|
|
|
Qwain tʼeres kündəla übattə.
|
|
|
|
Man omdaŋ laqčaqaj süipajan paːrt i nilʼdʼiŋ pitʼöwaŋ qwain tʼeres.
|
|
|
|
Nu i nilʼdʼiŋ man kündɨlam teŋga tannau.”
|
|
|
|
Čoǯip tʼärɨŋ: “Tan mannani kündəlam soːdikaŋ warzal.
|
|
|
|
Taw teŋkalʼlʼe ton laga, warɣ agant qomde i tabɨn künt.
|
|
|
|
I sədəmǯetʼtʼi agant qomde iːt i tabɨn künt.
|
|
|
|
A tau teŋgalʼe ton laga i teŋgalʼe könt.”
|
|
|
|
Nu i tidam čoǯip tabne tʼärɨŋ: “Kündelaze na čaǯinant, medant iːbkaj qwelʼdʼ, qwain tʼeres pitʼöwant süipajan paːrɣɨnt, tannan sət kreːgol jezan.
|
|
|
|
Okkɨr kregɨm nom teŋga nʼörbannɨt, kuʒan tan qwain tʼeres pitʼöwzant.
|
|
|
|
I tannan sət krek jezan.
|
|
|
|
A sədəmǯetʼi tannani kregɨm nom nürbannɨt, kuʒan tan čoran tʼeres meːnandə.
|
|
|
|
A tan kündɨlaze na medɨnant, soːcʼka nʼüʒont.
|
|
|
|
Na nʼüːǯ lʼäɣɨmpɨdi, quɣombɨdi.
|
|
|
|
Na nʼüǯ nuː süntʼeɣə.
|
|
|
|
Na nʼüǯiɣon aurnattə mannani kündəla.
|
|
|
|
A natʼen nun mat, tan na maːdəm konǯirsal.
|
|
|
|
I na nun maːtqɨn tʼäčan tat plʼej udoɣɨn aurej stol, a na stoloɣɨn apsot kej mɨlɨn.
|
|
|
|
Na apsotqɨn aurnattə soːcʼka quːla.
|
|
|
|
Na qulanan krektɨt tʼäŋwan.
|
|
|
|
Na qula kreːkkɨdʼi.
|
|
|
|
A ɨnʼnʼen konǯirsal qulam tuːlajze.
|
|
|
|
Na qula krekkɨdʼi.
|
|
|
|
Qwetʼi plʼekaj udoɣɨn konǯirsal čačan iːbkaj tɨss sase.
|
|
|
|
A na saj tɨssoɣɨn (na saːɣɨn) pʼärčattə kreksoj qula.
|
|
|
|
A na saj tɨssɨn tobɨm kartšikwattə timbədi qula toblandɨtse.
|
|
|
|
Na az osent krekse qula.
|
|
|
|
A qaj qula na tɨssoɣɨn perčindi konsilʼdʼzʼiqwattə ollagandɨ čan.
|
|
|
|
Na qula warɣə krekse jewatt.
|
|
|
|
Tabɨla okkɨrɨlʼe natʼen pörčenǯatə.
|
|
|
|
Tabɨlam nom kuʒannej az nʼörbalǯenǯit.
|
|
|
|
Awattə qula na saj tɨssoɣɨn, tablan tobla konselʼsidʼiqwattə, udladat qondelʼdʼzʼimɨndatt.
|
|
|
|
A na qula saj tɨssoɣɨn perčindi, kudnan ollagalat konselʼdʼiqwattə, warɣə kreksɨj qula.
|
|
|
|
A qaj qula konselʼsiqwattə plʼäkan čan, na qula az warɣɨŋ krekseiːwattə.
|
|
|
|
Tabɨlam nilʼdʼi qulam kušaŋ eːlʼeblʼe nom nʼörbalǯenǯit.
|
|
|
|
Tabɨla nilʼdʼiŋ ʒe tuːze ezenǯatt.
|
|
|
|
A qaj qulannan tobɨladɨt kondɨlʼdʼemban, na qula qɨdan natʼen perčenǯatt.
|
|
|
|
A watoɣɨn konǯirsal salɨǯ.
|
|
|
|
Na salǯoɣɨn sədəqwäjjet kɨr.
|
|
|
|
A na kɨrlawɨn tiːmban (palʼdʼiŋ) solodi qobi sündʼeka.
|
|
|
|
A səd tibequmga qaɣɨdi na sündʼekam.
|
|
|
|
I tabəstʼäq na sət tibequmga, kuʒan ilɨzak tau nu sündʼeɣɨn, qwassɨdi kɨba nʼäʒakam.
|
|
|
|
I tidam na kɨba nʼäʒaka pirolʼdʼimban solodi qobi sündʼekaɣlʼe.
|
|
|
|
Kuʒan nazɨt tibequmga oralǯanǯedi na solodi qobi sündʼekam, našaqɨn nom tapstʼaɣɨm nʼörpaldʼenǯit.
|
|
|
|
Ajqola tan qonǯirsal sojem.
|
|
|
|
Okkɨr plʼekaɣɨnt kam, au plʼekaɣɨnt üt.
|
|
|
|
Tibequm amdan, üːdəm ütkut, tʼärkuŋ “paːriŋ”, kamɨm metkut, tʼärkuŋ “nʼüːjeŋ”.
|
|
|
|
A na qum tau nomɣɨn kuʒan ilɨsan, qwassɨt qumɨm.
|
|
|
|
Tidam nom tabɨm az nörbalǯenǯit.
|
|
|
|
Okkɨrɨlʼe äːrenǯiŋ kawi üːdi.
|
|
|
|
Konǯirsal warɣə maːdəm.
|
|
|
|
Na matqɨn tibequm kurnɨŋ qotä, qaftä.
|
|
|
|
Na qum kuʒan illɨs tau čočoɣɨn, tabne wes taːnakaŋ jezan.
|
|
|
|
“Tau man ǯočou i tau manani čočou”.
|
|
|
|
Kɨdan mangedimbɨs, kajzenej ass tuːročʼkus, qulaze qwädɨmbɨkus.
|
|
|
|
Kušaŋ ass tʼäbɨrsɨt, a tuːrɨku taːdʼälbɨs.
|
|
|
|
Nano tabɨm nom tʼäkalǯolǯimbat.
|
|
|
|
I kuʒannej tabɨm nom ass nʼörbalǯenǯit.
|
|
|
|
Okkɨrɨlʼe tʼäkaləmenǯiŋ.”
|