|
|
KMS |
antosʼa nüːɨt maːtam kontoran i tiːwaŋ uttərɨŋ maːtan topoɣɨn.
|
|
|
|
qaj nilʼdʼi?
|
|
|
|
tɨttɨruattə?
|
|
|
|
nilʼdʼi skotka?
|
|
|
|
šɨttə qum – okkɨr assə qwändɨgaj, tʼärɨm, oːrupsi, a (aːrɨŋ) šɨdəmdälǯijat nʼünʼöka umdərbɨdi tuːjagɨdi nʼämdi orannadi predsedatʼelin stolan qaːtqən.
|
|
|
|
maːt tirɨmba qulazä wäkkaŋ.
|
|
|
|
kuttə na qaim nassɨ qätkut.
|
|
|
|
ondə prisedatʼelʼ umdəzi qujɣaŋ eŋ.
|
|
|
|
sombɨlʼe muːnɨn täːrbɨlʼe qattolʼlʼe taːdərɨt säːɣə sain puːdəmdə.
|
|
|
|
qaj enǯit.
|
|
|
|
oj, qaj meːkundattə!
|
|
|
|
(qaj iːtčiŋ)!
|
|
|
|
parǯiŋ Antosʼa, čaːǯilʼe quːlan kottäɣan.
|
|
|
|
i qaj manǯimbɨndalɨt?
|
|
|
|
poːzuŋ täp qoːsolǯit tiːbiːkü üːčem, uttəreŋ.
|
|
|
|
semon?
|
|
|
|
tan qaj?
|
|
|
|
maːnambandə?
|
|
|
|
tɨttɨruandə qwändɨgaj qupsä, da ešo saigätazä?
|
|
|
|
ildʼä Kobzik ässan okkə sain, a wes quːla nimdɨkuzattə täbɨm saigətaː, xatʼä iran okkə sait soŋ qoːnǯirnɨt.
|
|
|
|
pilʼe sai ira soːŋ qoːnǯirnɨt, čem soː šɨttə sai qum.
|
|
|
|
antosʼa miːdɨŋ iranqəndə peldɨgu täbɨŋgo, nändɨ täp qolʼdit što iram assə abidʼimbattə.
|
|
|
|
manǯimbɨlʼe aːrɨŋɨn nadomneŋ peldɨgu tibekü üčeŋgo, nɨŋgendiː üːdəmbɨdi sätčim assə soː utɨlamdə puːlzailandə ǯennä i qujɣaŋeŋ aːnɨŋ oralbədi twäːlade.
|
|
|
|
Antosʼa kɨgɨs miːdəlʼdigu irannɨ, peldɨgu täbɨŋgo.
|
|
|
|
nʼünʼoka, qwändɨgaj, qala tüːn aːmbədi sukarɨn ollə irakka kwäzi sappäɣi muːnɨlaze orannɨt kɨːlowɨndoː tiːbikü üčem i tɨrɣəräzɨt täbɨm qala swäŋgi tɨdɨm.
|
|
|
|
tɨrɣɨrɨlʼe qätkuzɨt assə ondə powɨn: man teŋga aːdulǯenǯaw.
|
|
|
|
tiːbiːkü üːče sailandɨze manǯimbɨs tiː, to aːw plʼekanni (tiːdo).
|
|
|
|
qaiŋgo täp täbɨm?
|
|
|
|
soːɣɨndiŋ antosʼa toːn ɛːdi quːm.
|
|
|
|
a, taw tan äːtendə, tüːumbəlʼi qäːnnɨn aːwjet.
|
|
|
|
tan iral maːdɨrnä kalxoskɨnnä qomdäm.
|
|
|
|
Antosʼa tolguŋnɨt naːdɨm, assə naːdɨrəlʼe manǯean semonannɨ täbɨn nʼärɣuzumbədi wandoɣɨndi i säːɣə paŋgɨlbɨdi tuːjandə, kudi tälʼdʼe üːdəmɨɣɨn sorɨlʼe qattolguzɨt ondə munɨlandɨze.
|
|
|
|
ässan püː araj tʼeːlɨt.
|
|
|
|
lamdukaŋ nʼüǯi paːrmɨn tiːmbɨzattə ojokočan poŋgɨla.
|
|
|
|
Mikala i Antosʼä kuːdəlbɨzadi peːŋgɨkam pikoj paŋgondə.
|
|
|
|
piːkoj kuːri paŋgoɣɨn čačeq nʼärɨn topqɨn, nändə qaːɣə dakka täpqi (ondəsimdə) okkɨrɨŋ saːrɨmbadi täpqin ilɨsandi täpqi uttəreadi.
|
|
|
|
nʼärɨm nändə pakkəlguzattə.
|
|
|
|
nʼärɨn kɨːwɨndo čaːnǯulbɨs dizelʼ.
|
|
|
|
Antosʼä nʼiːŋɨt üːniküm sojɣänna warɣɨŋ oːrumbɨdi peŋgɨkam i üːdɨt täbam.
|
|
|
|
peŋgɨka nʼäkkənät puːdʼin pikoj aptɨm, qɨrlonʼe, nʼendʼönnɨt tobɨndɨze i üːttɨlʼdiŋ piːkoj kuːrowɨn.
|
|
|
|
pozuŋ üttərɨŋ.
|
|
|
|
mikala sümdolǯiŋ.
|
|
|
|
peŋgɨka laqolǯiŋ i qwannä näːndieːdi pikoj kuːroɨn.
|
|
|
|
täp qwandɨt wes man oneŋ tinnewɨsew, – pisselʼe, ärukkaŋ čeːnčus Antosʼa.
|
|
|
|
mikala soːɣɨndilʼe manǯean peŋgɨkannɨ.
|
|
|
|
qaɣə tan qwässandə man küːdɨŋ čeːnčukuzaŋ (täpse) peŋgɨkaze.
|
|
|
|
täp tinnäwɨt kotʼtʼiŋ čem wes man rownʼalaw.
|
|
|
|
miːtenǯaw!
|
|
|
|
i soːɣɨndenǯaŋ!
|
|
|
|
pissennə Mikala.
|
|
|
|
peŋgɨka taːqeŋ čoraj, no tida ästukundi (s) pɨŋgelɨkundi nʼäːrɣə tʼäːbɨ pikozaŋɣɨn.
|